Európske banky sú obrovské. Podľa rebríčka časopisu The Banker bolo v roku 2010 spomedzi päťdesiatich najväčších bánk sveta 16 z eurozóny a ďalších 13 zo zvyšku  Európy (spolu 29). Rebríček obsahuje len 4 americké banky. V prvej dvadsiatke je 7 bánk z eurozóny a 5 zo zvyšku Európy (spolu 12). Najviac bánk, 8, má v celkovom rebríčku Veľká Británia. Francúzsko 6, Čína vrátane Hongkongu 6, Japonsko 5, Nemecko a USA po 4 banky. Švajčiarsko, Kanada, Austrália po 3 banky, Španielsko, Holandsko a Taliansko majú v rebríčku 2 banky a Dánsko je zastúpené jednou bankou.

Podľa iného merania – spoločná bilančná suma (majetok) všetkých 50 bánk v európskom akciovom indexe Eurostoxx 600 dosahovala v polovici roku 2011 24,6 bil. eur. Prvých 50 najväčších bánk v  americkom indexe S&P 500 dosahovalo súhrnný majetok 16,7 bil. USD (11,5 bil. eur). Pri porovnateľnej ekonomickej základni (v roku 2010 bol HDP EÚ27 spolu s Nórskom a so Švajčiarskom vyše 9,9 bil. eur, HDP USA 11 bil. USD) je podiel najväčších bánk v Európe 250 % ročného HDP, v USA len niečo vyššie než 100 %. Koncentrácia bánk v Európe je obrovská aj v porovnaní  s USA. Nevyhnutne to však nemusí znamenať, že celkový bankový sektor v Európe je oproti USA väčší.

Ešte hrozivejší obraz dostaneme pri pohľade na jednotlivé krajiny Európy. V Holandsku a vo Švajčiarsku bilančná suma najväčšej domácej banky presahuje 200 % HDP; v Belgicku, vo Švédsku a v Dánsku presahuje 150 % HDP. 100 % a viac dosahuje vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Španielsku, Írsku. V USA dosahuje bilančná suma najväčšej banky len 16 %.

Majetok prvých dvoch najväčších bánk presahuje 400 % HDP vo Švajčiarsku, 300 % v Holandsku, 200 % v Belgicku, vo Veľkej Británii, Švédsku. Takmer 200 % dosahuje vo Francúzsku, v Dánsku a v Írsku. V Nemecku a Taliansku to činí 100 % a v USA len 30 %.

A napokon majetok prvých troch najväčších bánk v krajine presahuje 200 % vo Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, v Španielsku, Dánsku a vo Švédsku. V USA je to len 45 %.

Medzi krajiny s najväčším a najkoncentrovanejším bankovým sektorom v Európe treba započítať (bez poradia) Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Veľkú Britániu, Írsko, Švédsko, Švajčiarsko a Dánsko. 

A tak hoci sú v tomto „zozname“ len dve „členské“ krajiny PIIGS, v delikátnej situácii sú viaceré krajiny Európy, aj tie bezpečné. Pri prepojenosti finančných tokov a pri veľkosti bankového sektora niekoľko 100 percent HDP sa rozdiely medzi krajinami stierajú a z pohľadu potenciálu zachraňovať taký veľký bankový sektor je irelevantné, či verejný dlh krajiny dosahuje 50, alebo 100 % HDP.

Samozrejme, stále hovoríme len o veľkosti bilancie, nie o jej kvalite. Banky v Európe už v podstate fungujú tak, ako keby bola Európa (eurozóna) federáciou. Problémy a nerovnováhy sa prelievajú z krajiny do krajiny. A ďalej – na porovnanie – majetok najväčšej banky, francúzskej BNP Paribas, dosahuje 21 % HDP menovej únie. To nie je veľmi vzdialené od podielu najväčšej americkej banky Bank of America na HDP USA – na úrovni 16 %.

Vieme, čo nasledovalo po páde Lehman Brothers v roku 2008, banky s majetkom 640 mld. USD (t. j. necelých 5 % HDP USA). Čo by nasledovalo v Európe a vo svete po páde banky alebo bánk s majetkom významne vyšším (len v eurozóne je 13 väčších bánk) – navyše teraz v situácii spomaľujúceho sa hospodárskeho rastu a už žiadnej kapacity vlád ekonomiky stimulovať -, si vieme predstaviť len veľmi ťažko. Ale pravdepodobne by už potom bolo jedno, kto má koľko gréckych papierov vo svojej bilancii…

Žiadne nálepky