… nie, nie, v tomto blogu nejdem opisovať niektorý z románov z pera Jacka Londona alebo utajené zlaté ložisko niekde na Aljaške, naopak, v tomto blogu sa chcem pozrieť na návrat zlatej horúčky medzi klientov slovenských bánk.
Obdobie posledných rokov je poznačené neistotou a nielen krízou dôvery v politiku, trhy, ale hlavne v meny a peňažný systém ako taký. Na ochranu svojho majetku a útek pred neistotou, ktorá sa na nich valila zo svetových správ, začínajú siahať po osvedčenom prístave – ZLATE. A siahli po ňom naozaj masovo: za 3Q 2011 v objeme 1 054 ton v hodnote 57,7 MLD USD!

Graf č. 1: Globálny fyzický dopyt po zlate v tonách a nominálny dopyt v miliardách USD (zdroj: WGC, GFMS)
 

Tak trocha mi táto zlatá horúčka, s ktorou sa u klientov stretávam, pripomína pachtenie sa španielskych conquistadorov za bájnym Eldoradom alebo zlatú horúčku na Klondiku koncom 19. storočia. Veľa klientov chce vlastniť fyzické zlato za akúkoľvek cenu a nehľadí na náklady a starosti s tým spojené – počnúc kúpou zlatého kovu, tranzitom, uskladnením až po jeho prípadný predaj -, ktoré sa môžu vyšplhať rádovo cez  5 % celkovej nákupnej ceny aj viac a vo viere  ochrany pred turbulenciami na finančných trhoch.
Chápem, prečo ľudí v tomto neistom čase láka lesk žltého kovu, ale rozmeňme si jeho získanie na drobné. Ak ho klient naozaj chce kúpiť ako diverzifikáciu svojho majetku možno aj pre ďalšie generácie, s tým plne súhlasím. Veď už starí Židia sa riadili zásadou múdrosť, nehnuteľnosť, zlato.

Odhliadnuc od toho všetkého ma udivuje ďalší aspekt nadobúdania, a to jeho uskladnenie. Ak som kupoval fyzické zlato ako ochranu svojho majetku a majetku ďalších generácií, prečo by som mal svoju investíciu zaťažovať poplatkami za poistenie a úschovu, ktoré moju investíciu postupne znižujú, hlavne keď predpokladám, že chcem zlato držať roky, možno desiatky rokov. Navyše ak chcem mať možnosť s touto investíciou reálne narábať, chcem mať istotu likvidity, že ak hodnota zlata vystúpi, tak ho rýchlo a bez zbytočne vysokých poplatkov predám. Uvažujúc nad týmto argumentom ide o čistú špekuláciu o hodnote podkladového aktíva, na ktorú na trhu existujú oveľa lacnejšie a efektívnejšie alternatívy v podobe cenných papierov, ktoré kopírujú cenu zlata a dokonca sú kryté aj fyzickým zlatom.
                                                                          
Skôr mám pocit, že v drvivej väčšine ide len  o aktuálny trend  a, žiaľ, ľudia sa v takýchto situáciách správajú často iracionálne. Osobne si nemyslím, že dôjde k rozpadu menových a peňažných systémov a bankovky nás v rôznych podobách budú sprevádzať aj po ďalšie roky, úprimne, nik od čias Číňanov nič lepšie nevymyslel.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

V súčasnosti je jednou z najčastejšie kladených otázok na privátnych bankárov problematika prežitia eura v podobe, v akej ju dnes poznáme. Je, prirodzene, jasné, že je to jeden zo základných problémov klienta, ktoré treba pri investovaní zobrať do úvahy. V Privatbanke veríme, že euro ako spoločná mena zotrvá, a myslíme si, že nás čaká vyššia miera integrácie, akú sme poznali dosiaľ. V každom prípade je však dobré pri investovaní zohľadniť individuálny pohľad každého klienta aj na túto problematiku. Ako teda zohľadniť mieru rizika zániku eura a ako na tom prípadne aj profitovať?

Vezmime si pohľad investora, ktorý verí, že euro zanikne. Existuje veľa alternatív, ako sa z eura dostať. Jedni propagujú investíciu do zlata (ideálne do fyzického), ďalší nákup švajčiarskych frankov alebo nórskej koruny… Problémom tohto riešenia je vysoká volatilita napríklad komodít a na druhej strane aj nízke úročenie samotných podkladných aktív.

Jedným z možných riešení je nákup nemeckých vládnych dlhopisov. V prípade, ak by došlo k rozpadu eurozóny a zániku eura ako takého, dá sa očakávať, že v prvých týždňoch budúca nemecká marka aspoň na nejaký čas posilní voči budúcej slovenskej korune. To môže dať priestor na predaj nakúpených nemeckých vládnych dlhopisov (ktoré v danom čase už budú denominované v novej nemeckej marke) a tento investor zarobí na novovzniknutom kurzovom pohybe.

Ak hovoríme o tom, že chceme ochrániť svoje financie, musíme zákonite počítať s tým, že ochrana nie je zadarmo. Ak by investor kúpil takéto nemecké vládne dlhopisy  a eurozóna by krízu prežila, potom by musel tieto papiere alebo držať do splatnosti (s výnosom pod 1 % p. a. v prípade 5-ročnej splatnosti), alebo ich so stratou predať (upokojenie situácie by mohlo viesť k nárastu výnosov a poklesu ceny uvedených papierov). Táto strata (či už z dôvodu držania nízkoúročených papierov, alebo predaja dlhopisov za nižšiu cenu) potom vyjadruje hodnotu, ktorú investor zaplatí za „poistku“ spojenú s ochranou pred pádom eurozóny.

Z uvedeného je zrejmé, že ani v tejto problematike nejestvuje jednoznačné a všeobjímajúce rýchle riešenie. Jediným riešením je dobre postavené a aktívne spravované portfólio…

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

V poslednom čase sa všetci intenzívne venujú kríze a jej dosahu na vývoj na finančných trhoch. Faktom zostáva, že čelíme výzve, ktorú svet investovania asi nezažil. Prirodzene, toto má vplyv aj na správanie nás tradičných investorov, ktorí jednoducho potrebujú vhodným spôsobom realizovať svoju hotovosť, a to spôsobom, ktorý odzrkadlí naše potreby, očakávania a obavy. Tak teda čo s tým?

Portfólio a ešte raz portfólio

Ak hovorím o rozumnom investovaní, potom musím hovoriť o portfóliu, tzn. nie o nákupe jedného aktíva, nech je akokoľvek na prvý pohľad výhodné. Súčasnosť je volatilná na všetkých úrovniach investovania a je jedno, či ide o spoločnosť, ktorú vlastníte alebo spravujete, alebo ide o byty, pozemky, alebo tradičné cenné papiere. Všetko sa správa dynamickejšie a o dennodenné prekvapenia nie je núdza. Jediné, čo zostáva, je hodnota dlhov…

Ak chcem obmedziť vplyv týchto prekvapení na únosné riziko, potom musím tento vplyv rozdeliť do viacerých faktorov – viacerých investícií. Často vo svojom okolí počujem, že najlepšou investíciou je neustála podpora vlastného podnikania, pretože v tom je majiteľ daného podniku doma, orientuje sa v ňom a vie ho priamo ovplyvniť. Na druhej strane, svoje investície investuje prostredníctvom banky, potom ide do prostredia, ktoré nepozná a nevie ovplyvniť, a často to vyzerá, že sa stáva hračkou vo svete niekoho iného. Môj názor na danú problematiku je v tomto smere jednoznačný. Investíciu do vlastného biznisu treba vnímať ako akciovú pozíciu. Jednoznačne ponúka najvyšší možný výnos, ale hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, skrýva v sebe vlastné špecifické riziká. Spomeňte si však, koľkokrát vám klient vašu ponuku odmietol, koľkokrát klient meškal so zaplatením a pod. Jednoducho, ten scenár z finančných trhov sa v podniku žije každý deň, len v špecifickom svetle.

Druhou, veľmi podstatnou otázkou je načasovanie investície a hľadanie optimálneho dátumu na nákup. Naša dnešná situácia vyžaduje pozornosť na všetkých „frontoch“. Na základe dlhoročných skúseností je optimálne načasovanie len želaním, ktoré je skôr náhodou ako pravidlom. Pričom sa to týka tak predaja, ako aj spomenutého nákupu. Pri oboch treba zachovať chladnú hlavu a pracovať s informáciami, ktoré máte v danom okamihu k dispozícii. Ak danej triede aktív, napr. akciám, neveríte, potom ich predajte. Rozhodne neplatí, že titul, ktorý padne o 20 %, nemôže padnúť hlbšie. Treba však vedieť, aký bude váš ďalší krok.

My sme akcie predali a ďalším krokom je držba hotovosti. Ak teda dnes hovoríme o tom, či čakať na investovanie, musím konštatovať, že osobne by som nečakal a minimálne v rámci dlhopisových portfólií by som začal postupne nakupovať. Jednotlivé nákupy, ak mi to môj objem dovolí, by som realizoval vo viacerých tranžiach. Hotovosť, určenú pre dynamické tituly, by som, tak ako uvádzam, dnes držal a zainvestoval ju postupne po tom, ako trhy ponúknu reálne odpovede na dnešné otázky. V čase, keď píšem tento článok, prebieha summit EÚ a eurozóny, ktorý má dať odpovede na problémy, o ktorých sa tu zmieňujem…

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

Moja skúsenosť v ostatných mesiacoch je, že rozhodovanie klientov v oblasti privátneho bankovníctva je výrazne ovplyvnené finančnou krízou a nedôverou na finančných trhoch.
Nároky a opatrnosť privátnych klientov sa zvýšili, väčší dôraz dávajú aj na úroveň služieb privátneho bankára. Chcú viac informácií o svojich existujúcich investíciách, sú opatrnejší v prípade nových investícií, chcú sa uistiť, že sa plne môžu spoľahnúť na svojho privátneho bankára. Veľa ľudí je už doslova alergických na pojmy, ako sú dlhopis, portfólio. Vysvetľujem im, že nie každý dlhopis je toxický a nie každé portfólio je nesprávne riadené a odsúdené na stratu.
Akvizičný proces, teda aspoň v mojom prípade, sa v tomto roku predĺžil. Treba viac stretnutí, viac trpezlivosti, veci sa stále menia.
Možno by som k tomu ešte dodala, že niektorí klienti, a to hlavne tí, ktorí chcú len termínované vklady, sú aj menej lojálni. Keď iná banka ponúkne vyššiu úrokovú sadzbu, prejdú tam. Často im nezáleží ani na tom, či tá banka je zdravá, lebo existuje Fond ochrany vkladov.
Nemôžem sa však tomu čudovať ani im to vyčítať. Čo však v prípade, ak ide o vyšší objem presahujúci výšku chráneného vkladu? Tam už by som sa skutočne pozrela viac na to, či tá banka je aspoň taká zdravá ako Privatbanka. Som rada, že pracujem v zdravej banke (kapitálová primeranosť vyše 12 %, likvidita na úrovni 2,7) hlavne pre to, že môžem úprimne ubezpečiť aj svojich klientov, že u nás sa nemusia obávať o svoje vklady, a, samozrejme, aj preto, že ja sa nemusím obávať, že by som prišla o zamestnanie pre bankrot. Tak sú spokojní moji klienti aj ja.
Často sa ma pýtajú, či im dám vedieť, keď sa niečo stane s ich investíciou, keď ju budú mať ohrozenú. Odpovedám kladne, že, samozrejme, a spýtam sa, prečo by som to nemala urobiť. Reakcie sú často také, že inde s tým nemajú dobré skúsenosti.

Nedávno sa mi stalo u dvoch klientov, že potrebovali peniaze na dorovnanie kolaterálu na úver, ktorý mali v druhej banke. Úver bol zabezpečený cennými papiermi klienta spravovanými v tej istej banke. Ich hodnota výrazne poklesla a klienti mali dorovnať výšku zabezpečenia úveru. Pre časovú tieseň  im nezostalo nič iné, ako čiastočne vycúvať z dobrej investície v Privatbanke. Videla som, ako ťažko sa lúčil jeden z tých klientov s dlhopisom Dr. Max1, ktorý má fixný kupón 8 % ročne a už len 1 rok do splatnosti. Podarilo sa to predať na druhý deň, dokonca s vyššou cenou.  Máme však lepšie riešenie na to, čo so stratovým portfóliom, príp. stratovým podielovým fondom. Vieme presunúť ten-ktorý typ investície (napr. ak ide o akcie európskych firiem, presunieme ich do indexov a pridáme na ochranu bonusové certifikáty atď). Škoda, že títo klienti nevedeli skôr, kam sa uberalo ich portfólio. Mohli sme to riešiť ináč, keby mali viac času.

Tak ako Privatbanka, aj ja som v investíciách konzervatívna. Keď však klient hľadá vysoké výnosy aj za cenu vyššieho rizika, myslím si, že je mojou úlohou, ba aj povinnosťou ho na to prinajmenšom upozorniť. Ja sa snažím navrhnúť mu aspoň diverzifikáciu v rámci aktívne riadeného portfólia. A keď už to portfólio u nás má, tím našich odborníkov dohliada na dodržiavanie predpisov a spôsobov, akým sa riadia portfóliá a riziko.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

Túto otázku často počúvam pri prvých stretnutiach s potenciálnymi klientmi banky, ktorí za názvom Privatbanka a za službou Privátne bankovníctvo vidia niečo, čo sa zdá príliš vzdialené, luxusné, určené len „horným 10 000“, nedosiahnuteľné, a vnímajú túto službu ako niečo, čo im neprináleží.
Dokonca nikdy ani neuvažovali o tom, že by služby takejto banky, ktorá ponúka privátne bankovníctvo, využívali.
Schopnosť rozumne nakladať a manažovať svoj rodinný majetok považujú za samozrejmosť, tak ako pravidelne alebo menej pravidelne tráviť čas v pobočke niektorej z bánk a byť jedným z množstva zákazníkov, ktorí si počas otváracích hodín filiálky podávajú kľučky.
Mať telefónne číslo svojho lekára, poistného poradcu, daňového poradcu, realitného makléra vo svojom mobilnom telefóne je už bežné, ale mať svojho privátneho bankára?
Z rozhovorov s potenciálnymi klientmi je viac-menej zrejmé, že ich majetok je približne v tejto štruktúre: Rodinný dom (resp. byt), byt na prenájom (resp. pozemok ako investícia, víkendová chalupa), dve osobné autá a finančný majetok v banke. Popritom majú obvykle ešte svoju prácu, ktorá generuje prostriedky na bežný život a aj na istý nadštandard (dovolenky, umenie, šperky a pod.). Úvery sú málokedy  aktuálnou témou. Na účte v banke majú finančný majetok v nie presne definovanom objeme, ktorý považujú za pohotovostný a pre privátne bankovníctvo nezaujímavý.
Položila som si otázku: 
Ak si klient ponechá na účte v banke „len časť“ svojho majetku, lebo zvyšok postupne investoval do nehnuteľného a hnuteľného majetku, čiže rozumne rozložil svoj majetok tak, aby sa zabezpečil do budúcnosti aj pre prípady nepredvídaných životných udalostí, mohol by sa zaujímať o privátne bankovníctvo? Odpoveď je – mal by.
Čo tým môže získať?
Môže presunúť manažovanie svojich voľných prostriedkov na bankovú inštitúciu, ktorá hľadá preňho v danom čase najvhodnejšiu alternatívu ako si rozložiť prostriedky medzi okamžite likvidné na bežnom účte a tie, ktoré by mohli byť ešte viazané a môžu priniesť aj výnosovú prémiu.
Môže mať svojho privátneho bankára, tak ako má svojho lekára, poistného poradcu, daňového poradcu a pod., ktorý je tu preňho, ak má nejaký problém, a nemusí to byť problém len z oblasti financií.
Môže si byť istý, že privátny bankár nemá úradné hodiny vyvesené na dverách, na ktoré by márne klopal po ich skončení. Niekto by oponoval, že môže predsa zavolať na call centrum… ale to neprestal byť jedným z množstva zákazníkov, ktorí si počas otváracích hodín filiálok podávajú kľučky.

Odpoveď na otázku v nadpise teda je: Ste, len si to pripustite.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

Akcie stále predstavujú jednu z najlikvidnejších foriem investovania. Verejne obchodované tituly sa na tradičných burzách obchodujú v obrovských objemoch. Prirodzene, v prípade tejto likvidity hovoríme o znovunadobudnutí hotovosti, nie realizácii investície s očakávaným výnosom. Je zrejmé, že akcie patria v rámci tradičných investičných nástrojov k tým najdynamickejším. Predpokladať ich vývoj v krátkodobom horizonte je problematické, pričom množstvo faktorov, ktoré ju ovplyvnia, vie prekvapiť aj skúsených investorov. A práve tento prvok dynamiky spôsobuje, že tieto formy investícií si vyžadujú vysokú mieru každodennej pozornosti. Práve z tohto dôvodu tento typ investícií umiestňujeme prednostne do aktívne riadených portfólií.

Ambíciou Privatbanky, a. s., pri riadení klientskych aktív nie je profit z krátkodobej špekulácie.
Prevažná väčšina týchto investícií je spojená s nadmerným špecifickým rizikom. S ohľadom na hodnoty, ktoré spravujeme, sa venujeme skúmaniu možných trendov na kapitálovom trhu. Podľa toho aj volíme cenné papiere, ktoré sa v portfóliách potom objavujú. Otvorená architektúra (t. j. aktívna otvorenosť produktom tretích strán), ktorú Privatbanka, a. s., preferuje, ponúka týmto typom cenných papierov široké pole pôsobnosti. Naše portfóliá nemusia byť viazané na produkty vlastnej skupiny, naopak, môžeme aktívne vyhľadávať to najlepšie, čo trh ponúka. Najčastejšie CP, reprezentujúce dynamickú zložku v našich portfóliách, sú:
- Akcie, ETF , Indexové certifikáty
- Diskontné certifikáty (DC)
- Bonusové certifikáty

V porovnaní s inými správcami dávame výrazne väčší priestor diverzifikovaným riešeniam, ktoré majú za podkladové aktíva celé indexy, resp. uprednostňujeme investovanie s vyššou mierou stability a istým bezpečnostným vankúšom. Ak chceme ísť do akcií priamo, volíme ETF, ktoré sú síce pasívne riadené, ale prvok aktívnej správy je zapracovaný priamo v portfóliu riadenom Privatbankou, a. s.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

Nie je to tak dávno, čo som absolvoval pravidelnú zdravotnú prehliadku súvisiacu s výkonom môjho povolania, keď sa mi stala príhoda, ktorá ma tak trocha zaskočila. Pri klasickom vstupnom pohovore zrazu padla otázka, čo je to ten privátny bankár. V prvom momente mi napadlo – ako to, že to nevie? Toľko sa už popísalo o privátnom bankovníctve a v súvislosti s krízou ani nehovoriac. Asi je to tým, že sa človek dlho pohybuje medzi svojou cieľovou skupinou a berie to ako samozrejmosť, a pritom mnoho ľudí ani nevie, čo tento človek robí, a ešte menej, že by mohli mať nárok na využívanie jeho služieb. Tak sa pozrime na to, kto vlastne je ten privátny bankár…

Je to profesionál, ktorý má dokonalý prehľad vo finančných produktoch, dokonale pozná svojich klientov a ich potreby a na základe ich poznania pripravuje spolu s  investičnými profesionálmi najvhodnejšiu investičnú stratégiu. Neskĺza k módnym investičným trendom, ako sú reality, akcie a zlato, ale dôrazne sa riadi fundamentom investície, rizikovým a investičným horizontom klienta. Musí vedieť koordinovať finančný majetok nielen v dobrých, ale i turbulentných obdobiach v závislosti od zmeny podmienok na trhu, ale i s prihliadnutím na osobné preferencie klienta.

Privátny bankár je aj špecializovaný osobný poradca, ktorý zastupuje banku v kontakte s klientom. Ide o nespornú výhodu, keďže klient sa nemusí zaoberať tým, čo kde v banke vybaví alebo na koho sa obráti. Či už má klient záujem o nastavenie svojho bežného platobného styku, vydanie platobných kariet, vybavenie poistenia k platobným kartám, o pomoc pri riešení poistnej udalosti. Bankár však dokáže otvoriť dvere k ďalším klientovým možnostiam, napríklad k manažmentu zdravia. Ak má klient záujem o riešenie svojich záujmov, kultúrneho či športového vyžitia, privátny bankár mu dokáže jeho požiadavky promptne zabezpečiť. Hovorí sa, že každý človek by mal mať dobrého právnika, lekára a bankára. Dnes mu cez privátne bankovníctvo stačí jeden – privátny bankár.

V rámci nadštandardného prístupu ku klientovi je v privátnej banke samozrejmosťou, že privátny bankár je svojmu klientovi stále k dispozícii. Je úžasné mať banku stále poruke. Vedieť sa kedykoľvek poradiť, rozhodnúť na základe aktuálnych informácií. Mať prehľad o svojom finančnom majetku a zadávať pokyny banke prakticky z celého sveta. Vyhnúť sa núteným návštevám  pobočiek a banky a všetko riešiť z pohodlia a operatívne. To je privátny bankár.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

Rozprávala som už o tom, ako sa naštartuje spolupráca medzi klientom a Privatbankou, ktorú zastupujem. Vyznelo to, že nová akvizícia nie je vždy na Slovensku jednoduchá, keďže ľudia sa neradi dávajú prehovárať na nové cesty, pretože sa držia svojich stereotypov. Moja prvá rada v tejto oblasti znie: investujte a pracujte vždy len so zdravou bankou. Situácia na Slovensku ukazuje, že ľuďom nehrozí riziko, ale keď už pracujete s väčším balíkom peňazí, ktorý chcete investovať, tak sledujte a vnímajte portfólio od svojho privátneho bankára, ktoré vám vypracuje. Aj ja sa na začiatku diskusie snažím poradiť tak, aby to bolo v súlade s vývojom na trhu a, samozrejme, aj so smerovaním klienta. Či chce ísť skôr do rizikovejších obchodov, alebo konzervatívnych. Pri tomto všetkom však musíme diskutovať a vysvetliť si rôzne alternatívy a dôsledky, aby rozhodnutie bolo čo najsprávnejšie.

Chcete viac výnosov – choďte do kúpy výnosnejších dlhopisov. Chcete dať svoje peniaze pomalšie  a istejšie zarábať – dajte ich na terminované účty. Toto platí stále, ale núka sa tu aj viacero iných možností. Napríklad vám navrhneme také portfólio, kde ponúkame aj produkty iných zahraničných bánk alebo korporátne dlhopisy, korporátne zmenky, akciové zložky, prípadne  diskontné certifikáty.

Tu je nevyhnutné si zapamätať, že zdravie banky je dané tým, do akého rizika si dovolí ísť a koľko má aktívnych klientov. Privatbanka konkrétne si môže dovoliť poskytnúť maximálnu diverzifikáciu prostriedkov v rámci aktívne riadených portfólií, čo nazývame Privatbanka Wealth Management. Tento produkt je individuálne vypracovaný na mieru každého klienta, s ktorým pracujem. Z osobnej skúsenosti vám môžem povedať, že bankár, ktorý bude rozumieť vášmu zmýšľaniu a vašim peniazom, je garantovaným výnosom pre vaše prostriedky do budúcna.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

Štatisticky, ale aj podľa psychologického profilu Slovákov vychádza, že bez ohľadu na pohlavie, vzdelanie alebo majetkový status sa len veľmi malé percento obyvateľstva dáva nahovárať na ponuky od rôznych finančných inštitúcií a mení svoje návyky. V praxi sa o tom presviedčam aj ja, keďže denne komunikujem s veľkým množstvom ľudí, ktorým radím, ako čo najlepšie investovať a rozdeliť svoje peniaze. Pri svojej práci však konzultujem najlepšie možné riešenia nielen so svojimi stálymi klientmi, ale snažím sa osloviť aj nových, ktorí sú nie vždy pripravení alebo skôr otvorení novým možnostiam investovania, ktoré sú súčasťou našich portfólií.

Stalo sa mi, že niekedy som musela svojho už teraz klienta presviedčať aj niekoľko mesiacov, počas ktorých naše stretnutie odkladal a nebol si celkom istý, či môj model prerozdelenia peňazí je ten správny. Nakoniec sa však ukázalo, že to nebolo zlé riešenie, a teraz sa môžeme chváliť takou výnosnosťou, ktorú dovtedy nedosahoval.

Na druhej strane sú klienti, ktorí dostanú kladnú referenciu a sú radi, že môžeme spolupracovať. V každom prípade moja práca – byť k dispozícii pre svojich klientov a tešiť sa z ich úspechov – ma napĺňa a vidím v nej veľký zmysel.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky

Akciové trhy s rôznou intenzitou zaostávajú oproti svojim novoročným hodnotám. Striedanie nálad spôsobuje to, že sa akcie beztrendovo hýbu v pomerne úzkom intervale.
Výnosy „benchmarkových“ dlhopisov sú na historických minimách. Kto by si kedy pomyslel, že nemecký dlhopis akejkoľvek splatnosti bude mať výnos pod 2,5% a ten s krátkou splatnosťou pod 1% ? Na druhej strane bolo nepredstaviteľné, aby člen eurozóny mal dlhopisové výnosy o 1000 bodov vyššie ako ten najlepší. Aj keď v Grécku horúčavy už spôsobili rôzne katastrofy.
Nemáme korunu. Už skoro dva roky. Má to svoje pozitíva a negatíva. O tých negatívach by Vám mohli hovoriť komerčné banky, ktoré stále nedokážu nahradiť výpadok výnosov zo zaniknutých konverzií na menovom páre EUR/SKK. Nevídaná volatilita menových párov okolitých krajín V3 dáva zabudnúť na to, že aj forint, zlotý a českú korunu čaká len konvergenčný príbeh tej našej koruny. A vstúpiť do komoditných mien brazílskeho realu, austrálskeho doláru, či ruského rubľa ? Teraz, keď tak posilnili a sú pre nás ďalekou neznámou ?
A čo tak komodity ? Zlato nám rastie. Je najvyššie v histórii. Spoľahnúť sa na odhady analytikov s neuveriteľnými cieľovými číslami v rozmedzí 2.000-5.000 USD alebo mať na pamäti nepopulárne historické štatistiky, ktoré poukazujú na to, že zlato má za sebou aj obdobia 10-ročných poklesov ? Alebo sa nájde nejaký „ropák“, ktorý skúpi 10% svetovej produkcie (bez fyzickej dodávky) a vyženie cenu ropy nahor, tak ako sa to snažil dosiahnuť špekulant na kakao ? Ropa sa vyvíja takmer rovnako beztrendovo ako akcie. Dokonca chýbajú aj okrajové odhady v podobe blížiacej sa ceny cez 100 USD, resp. jej pokles k 30 USD.
A klienti privátneho bankovníctva? Už sa stávajú sofistikovanejšími investormi. Jednak zažili aj pozitívne časy rastúcich a dlhotrvajúcich ziskov, jednak zažili poklesy, či dokonca obrovské straty. Myslím tých s väčším rizikovým apetítom. Tieto fakty dodajú klientom skúsenosti. A znalosti. Rozhodne aj vo vzťahu k ich privátnym bankárom. Ako dokázali oni zvládnuť a odkomunikovať zatiaľ nekončiacu finančnú krízu. Či klienta „ukecali“ na dominantný podiel provízne excelentného realitného fondu dovtedy zarábajúcich developerov alebo podľahli zázračným produktom finančného inžinierstva z dielne tvorcov CDO.
Dnes už klientovi nestačí mať individuálne portfólio tvorené termínovaným vkladom (aj keď s mierne lepšou sadzbou), peňažným, či dlhopisovým fondom (ktoré roky prinášali klientom pohodlný výnos pri sústavne klesajúcom poklese dlhopisovej výnosovej krivky; ale čo keď úroky na svojom dne stagnujú ?), či globálnym akciovým fondom (s ich 5-ročnými dvojcifernými rastami v období 2003-2007), čo bolo sem tam okorenené nejakou „štruktúrkou“ na posilňujúcu menu, či iné zaručene zarábajúce podkladové aktívum.
Kríza naučila privátnych bankárov zdvíhať telefóny aj pri klientskych stratách, naučila ich diverzifikácii portfólií, otvorenej architektúre a schopnosti reagovať na vývoj na finančných trhoch, či na produkty konkurencie.
Klient určite ocení keď mu správca jeho peňazí aktívne spravuje portfólio a sem-tam vyberie zisk pri vyčerpanom rastovom potenciáli alebo pristúpi k realizácii menej boľavej straty. Váži si keď portfólio nie je jednofarebne zastúpené produktmi jednej spoločnosti, resp. jej matky, dcéry, sestry, vnučky a privíta aj zaujímavú myšlienku konkurencie.
Náš zákazník, náš pán. Stále sa mi zdá, že to v mnohých službách na Slovensku neplatí. V privátnom bankovníctve je to nevyhnutnosť. A keď aj klient, v čase keď je 1-ročný EURIBOR mierne nad 1%, výnos 10-ročného dlhopisu Nemecka sa dotýkal hranice 2% nehovoriac o tom 3-ročnom, príde, že on by chcel mať stredne konzervatívne portfólio s miernym rizikom, likvidné a s výnosom cca 6%, tak mu privátny bankár neponúkne pokladničné poukážky Grécka alebo korporátny dlhopis neznámeho projektu. Tieto finančné nástroje spĺňajú atribút výnosu, avšak mierne rizikové rozhodne nie sú. O likvidite by sa tiež dalo polemizovať.
Skúsi sa pozrieť napríklad na to, že či nie je na trhu nejaký nástroj, ktorý by mohol byť reprezentantom výnosovej prémie (a posúval by portfólio od ultra konzervatívneho k stredne konzervatívnemu a prinášal by mu punc mierneho rizika) oproti výnosovej základni (zastúpenej štátnymi, bankovými, korporátnymi dlhopismi kvalitných emitentov). Ak si pozrie graf vývoja akciového indexu DJ EURO STOXX 50 od 1.1.2010, tak zistí, že sa index niekoľkokrát odrazil od hranice 2.500 bodov, pričom od druhého štvrťroku sa zdola s úctou pozeral na métu 3.000 bodov.
 

Doplniť to môže o pohľad analytika, či makroekonóma, ktorý mu rozhodne nedá dôvod na svetlé zajtrajšky, skôr naopak ho utvrdí v tom, že nás čaká dlhšie obdobie prešľapovania na mieste. Postupne sa mu zužuje množina možností. Má to byť likvidné, s dobrým výnosom, kvalitný emitent, riziko akceptovateľné a má to profitovať z pohybu v určitom intervale. Za predpokladu, že si klient osvojí tieto východiská (hlavne to, že index nezaznamená výraznú stratu, ani neprerazí strechu pri šokujúcom raste), tak si určite vypočuje prezentáciu o diskontných certifikátoch.
Diskontný certifikát je cenný papier s nasledovnými charakteristikami: má presne určenú splatnosť; je určené podkladové aktívum, od ktorého sa odvíja cena a výplata pri splatnosti; je určený cap – ochranná bariéra (t.j. konkrétna hodnota podkladového aktíva), ktorý definuje maximálnu výplatu pri splatnosti.
Diskontný certifikát je vždy menej rizikový (menej volatilný) ako samotné podkladové aktívum. Maximálny výnos je limitovaný a známy pri nákupe konkrétneho diskontného certifikátu. Otvorene, to je jeho nevýhodou Ak by podkladové aktívum výrazne išlo do plusových hodnôt, tak certifikát vo výkonnosti začne zaostávať. Riziko diskontného certifikátu významne závisí od voľby hodnoty „cap“; v prípade veľmi nízkeho „cap“ – u toho nastaveného hlboko pod aktuálnu hodnotu podkladového aktíva sa svojím rizikom a výnosom blíži k dlhopisom príslušného emitenta. V prípade veľmi vysokého „cap“ – u nastaveného minimálne pod aktuálnu hodnotu podkladového aktíva sa svojou volatilitou takmer vyrovnajú certifikátom alebo ETF, ktoré kopírujú dané podkladové aktívum.
Dosť bolo teórie. Skúsme si to ukázať na konkrétnom príklade. Ako podkladové aktívum si určíme už uvedený akciový index DJ EURO STOXX 50. Pozrieme si jeho aktuálnu hodnotu – cca 2.800 bodov. Zhodneme sa, že atribút nízkeho kreditného rizika spĺňa certifikát od nemeckého giganta DEUTSCHE BANK alebo bezškandálnej francúzskej BNP Paribas. Zvolíme si ročnú splatnosť, t.j. 23.september 2011.Máme vyselektované podstatné atribúty. Teraz môžeme ísť dvoma cestami. Buď si povieme požadovaný výnos a hľadáme ochrannú bariéru (cap), pri ktorej je tento výnos možno dosiahnuť alebo si určíme, že aká hodnota indexu je pre nás bezpečná (cap) a tomu bude zodpovedať určitý výnos. Skúsme ísť tou druhou cestou. Poviem si, že na základe mojich východísk považujem hodnotu indexu 2.250 bodov za bezpečnú. Predstavuje to možný pokles indexu o cca 20% oproti súčasnej hodnote. Zistím, že pri splatnosti 23.9.2011 tomu zodpovedá výnos 7,2%. Čo to znamená ? Ak index skončí v tento deň nad hodnotou 2.250 bodov (nezaujíma ma jeho hodnota počas obdobia), tak je môj výnos cez 7%. Pri poklese aktíva o 20% mám zisk !! 
Chcem si pre istotu posunúť cap ešte nižšie ? Voala. Rovnaký emitent, rovnaká splatnosť, nižší cap (napr. 2.000 bodov) a …. nižší výnos. 5,49%. Ale väčší pocit bezpečia.
Alebo naopak sa mi zažiadalo vyššieho výnosu ? No problema. Posuniem cap vyššie (bližšie k aktuálnej hodnote, napr. na 2.500 bodov) a výnos je už 9,55%. Samozrejme pri väčšom riziku.
Už počujem pesimistov, že čo ak hodnota indexu (ako podkladového aktíva) klesne o 30% (napr. pod 2.000 bodov) ? Odpoveď je jednoduchá. Majiteľ certifikátu stratí iba 10%. Ušetrenie tých 20% mu zabezpečí ochranná bariéra  – cap. Ako som už uviedol. Ak by index skončil v septembri 2011 na hodnote 3.500 bodov (čo by bol rast o cca 25%), tak majiteľ diskontného certifikátu zarobí len uvedených 6%. Čo Vy na to ? Flexibilné, že ?
V dnešnom svete privátneho bankovníctva by sa mal privátny bankár líšiť. Mal by byť originálny. Jedinečný. Zapamätateľný. Nevravím, že jedine diskontný certifikát je liek na všetko. Ale je to myšlienka, ktorá určite pri vhodnej prezentácii zaujme. Klient si zapamätá. Privátneho bankára. Nositeľa myšlienky. To je dôležitý moment. Určite viete, že väčšina majetných klientov si svoj majetok diverzifikuje. Medzi viacero bánk. Medzi viacero privátnych bankárov.
A keď pri pohľade do klientovho reportu povie privátny bankár, že ten americký aktívne riadený akciový fond s ročnou nákladovosťou 2,5% zaostáva za svojim benchmarkom (ktorým je index S&P 500) o 10%, pričom on odporúča ETF (pasívne riadený fond) naviazaný na index S&P 500 s nákladovosťou 0,1% a výkonnosťou takmer identickou ako uvedený index, tak má takmer vyhrané. Klient určite ocení jeho efektívny pohľad na vec, prehľad o finančných nástrojoch, odstup a prvok nezávislosti. Rovnaké riziko, rovnaký benchmark, lepší (nezamieňať s pozitívnym) výnos. ETF sa v poslednom období výrazne dostávajú do popredia. Jednak u portfólio manažérov, jednak u investorov. Správcovia pasívne riadených fondov už dokážu uviesť na trh ETF na akékoľvek podkladové aktívum. Sektory a regióny pri akciových indexoch, druhy a splatnosti dlhopisov, úrokové sadzby, rôzne komodity. Dokonca aj inverzné (investor zarába na poklese podkladového aktíva), či „multiplikačné“ (investor dosahuje pri raste alebo poklese podkladového aktíva násobné zhodnotenie). Ich obľúbenosť je na mieste. Až 90% aktívne riadených fondov má horšiu výkonnosť ako nimi stanovený benchmark. A nielen preto, že sú často o 70% lacnejšie manažované.

Finančné trhy ponúkajú doslova všehochuť investičných nástrojov. Ak je investor na základe ich posledného vývoja konzervatívnejší a inklinuje k produktom s garanciou vloženej istiny, tak má k dispozícii garantované certifikáty. Viete koľko ich je ? 24.876. Vložená istina sa mu pri ich splatnosti vráti a výnos závisí od rastu podkladového aktíva. Ich obrovskou výhodou v porovnaní s garantovanými produktmi (tie sú chrlené takmer všetkými bankami) je ich likvidita. Schopnosť ich speňaženia je diametrálne odlišná. Pravdou je, že trhové podmienky môžu siahnuť aj na vloženú istinu, ale sankcie pri predčasnom ukončení garantovaných produktov bývajú často aj dvojciferné.
Naopak ak je investor alebo portfólio manažér presvedčený, že to najhoršie je už za nami a chce využiť solídne kreditné marže rizikových emitentov, tak má po ruke „high yield“ dlhopisové fondy. Osvedčených správcov s dlhodobo dobrou „performance“. Ich výhodou je to, že aj za 20.000 EUR si vie kúpiť riziko desiatky emitentov. Opakujem sa, ale opäť by som pri nich zvýraznil likviditu.
Invencia, akčný rádius, pestrosť, preferencia klientových predstáv. To sú atribúty moderného privátneho bankovníctva. Počúvať klienta. Jeho predstavy. Nevtláčať mu svoje vlastné.
A čo povedať na záver ? Kedysi privátnemu bankárovi stačilo presvedčiť klienta na dlhopisový podielový fond, ktorého výkonnosť takmer bezpracne výrazne prevyšovala úrokové sadzby termínovaných vkladov. To znamenalo, že na privátneho bankára nebol vyvíjaný žiaden tlak. Tlak byť aktívny, tlak na sústavné vzdelávanie, tlak na hľadanie optimálnych možností, tlak na ponúkanie zaujímavých riešení. Finančná kríza, nízke úrokové sadzby a množstvo neštandardných javov na finančných trhoch sú prvkami vytriezvenia. Klienti budú so svojimi peniazmi hľadať pripravených.

Pokračuj v čitaní

Žiadne nálepky